Život Prešova
online
online
Pred 100 rokmi sa narodil významný botanik Jozef Májovský
10.06.2020 Prešov
Bratislava
10. júna (TASR) - Jozef Májovský bol nestorom slovenskej botaniky,
vynikajúcim znalcom domácej flóry, ale aj vysokoškolským učiteľom, ktorý
vychoval generácie mladších vedcov. V stredu 10. júna uplynie 100 rokov
od narodenia význačného slovenského prírodovedca, a tiež autora
publikácií približujúcich rastliny Slovenska laickej i odbornej
verejnosti.
Jozef Májovský sa narodil 10. júna 1920 v Prešove. V roku 1939 začal študovať na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity (dnes Univerzita Komenského, UK) v Bratislave, kde sa v tom čase prednášali aj prírodovedné disciplíny. Až v roku 1940 vznikla samostatná Prírodovedecká fakulta. Veľkú oporu a inšpiráciu našiel Májovský ako študent vo svojom pedagógovi Františkovi Nábělkovi, ktorý bol zároveň prvým riaditeľom bratislavskej Botanickej záhrady.
Po ukončení štúdia v roku 1944 bol Májovský krátky čas učiteľom na 1. štátnom gymnáziu v Bratislave. Vzápätí spoločne s profesorom Nábělkom začal pôsobiť v Botanickom ústave, neskôr na Katedre botaniky. V roku 1948 získal titul doktora prírodných vied.
V roku 1950, keď bol profesor Nábělek nútený odísť z politických dôvodov na predčasný dôchodok, Májovského dočasne poverili vedením Katedry botaniky. V rokoch 1951 až 1956 viedol katedru aj Botanickú záhradu ďalší významný slovenský botanik Ján Martin Novacký. Po jeho náhlej smrti prevzal Jozef Májovský obe funkcie, zároveň ho vymenovali za docenta. Katedre botaniky a Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského ostal verný po celý svoj život.
Jozef Májovský zavádzal do učebného plánu nové predmety a často pozýval na katedru externých prednášateľov. Zúčastňoval sa tiež na terénnych prácach. Až do neskorých nočných hodín zakladal rastliny do herbára. "Najradšej to robil sám, pričom rastliny študoval a pohládzal, bolo vidieť, ako ich mal rád. Zriedkavo prijal pri tom pomoc. Pri tom nás, svojich žiakov zasväcoval do tajov botaniky. Boli to pekné družné večery s rozhovormi, pri ktorých nás veľa naučil," spomína na Jozefa Májovského jedna z jeho žiačok Terézia Schwarzová.
V roku 1957 sa Botanická záhrada v Bratislave stala členom Medzinárodného združenia botanických záhrad v Paríži. Otvorila sa tak spolupráca s ďalšími krajinami, takisto bola v tomto čase prijatá rezolúcia, podľa ktorej mali botanické záhrady slúžiť ako vedecko-výskumné pracoviská príslušných fakúlt. Na čele Botanickej záhrady stál Jozef Májovský do roku 1961. Podieľal sa aj na zakladaní Biologického pracoviska UK v Turčianskej Štiavničke (dnes Botanická záhrada UK v Blatnici).
V rokoch 1954-1956 zastával Májovský funkciu študijného prodekana Prírodovedeckej fakulty UK, neskôr bol prodekanom pre výskum a prorektorom UK pre výstavbu. V roku 1969, pri príležitosti 500. výročia založenia školy Academia Istropolitana, mu odovzdal československý prezident Ludvík Svoboda vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu.
Bol zaslúžilým a čestným členom Slovenskej botanickej spoločnosti, na pôde ktorej mu v roku 1988 udelili Holubyho pamätnú medailu. Ako spomína Terézia Schwarzová, odmietol prevziať medailu za zásluhy udelenú dekanom fakulty a v období normalizácie už žiadne ocenenie nedostal. Napokon sa tak stalo až v roku 2010 pri príležitosti 70. výročia vzniku Prírodovedeckej fakulty UK.
Aj po ukončení pedagogickej činnosti v roku 1985 bol Jozef Májovský vedecky aktívny. Rozvíjal karyotaxonomický výskum (určovanie rastlinných druhov podľa buniek a ich jadier). Jeho bibliografia zahŕňa viac ako sto publikovaných prác.
V čase, keď na knižnom trhu chýbala populárno-vedecká literatúra, vytvoril spolu s akademickým maliarom Jindřichom Krejčom publikáciu Obrázková kvetena Slovenska, a tiež ilustrovaný prehľad stredoeurópskej flóry Blumen unserer Heimat. K ich ďalším spoločným dielam patria Rastliny vôd, močiarov a lúk, Rastliny lesov I. a II., a tiež Rastliny pieskov a strání. Spoločným dielom s Augustínom Murínom a ďalšími spolupracovníkmi je Karyotaxonomický prehľad flóry Slovenska.
Botanik, docent Jozef Májovský zomrel 16. apríla 2012. Na jeho počesť sú pomenované dva druhy slovenskej flóry: Kostrava Májovského (Festuca majovskyi) a Žerušnica Májovského (Cardamine majovskyi).
Jozef Májovský sa narodil 10. júna 1920 v Prešove. V roku 1939 začal študovať na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity (dnes Univerzita Komenského, UK) v Bratislave, kde sa v tom čase prednášali aj prírodovedné disciplíny. Až v roku 1940 vznikla samostatná Prírodovedecká fakulta. Veľkú oporu a inšpiráciu našiel Májovský ako študent vo svojom pedagógovi Františkovi Nábělkovi, ktorý bol zároveň prvým riaditeľom bratislavskej Botanickej záhrady.
Po ukončení štúdia v roku 1944 bol Májovský krátky čas učiteľom na 1. štátnom gymnáziu v Bratislave. Vzápätí spoločne s profesorom Nábělkom začal pôsobiť v Botanickom ústave, neskôr na Katedre botaniky. V roku 1948 získal titul doktora prírodných vied.
V roku 1950, keď bol profesor Nábělek nútený odísť z politických dôvodov na predčasný dôchodok, Májovského dočasne poverili vedením Katedry botaniky. V rokoch 1951 až 1956 viedol katedru aj Botanickú záhradu ďalší významný slovenský botanik Ján Martin Novacký. Po jeho náhlej smrti prevzal Jozef Májovský obe funkcie, zároveň ho vymenovali za docenta. Katedre botaniky a Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského ostal verný po celý svoj život.
Jozef Májovský zavádzal do učebného plánu nové predmety a často pozýval na katedru externých prednášateľov. Zúčastňoval sa tiež na terénnych prácach. Až do neskorých nočných hodín zakladal rastliny do herbára. "Najradšej to robil sám, pričom rastliny študoval a pohládzal, bolo vidieť, ako ich mal rád. Zriedkavo prijal pri tom pomoc. Pri tom nás, svojich žiakov zasväcoval do tajov botaniky. Boli to pekné družné večery s rozhovormi, pri ktorých nás veľa naučil," spomína na Jozefa Májovského jedna z jeho žiačok Terézia Schwarzová.
V roku 1957 sa Botanická záhrada v Bratislave stala členom Medzinárodného združenia botanických záhrad v Paríži. Otvorila sa tak spolupráca s ďalšími krajinami, takisto bola v tomto čase prijatá rezolúcia, podľa ktorej mali botanické záhrady slúžiť ako vedecko-výskumné pracoviská príslušných fakúlt. Na čele Botanickej záhrady stál Jozef Májovský do roku 1961. Podieľal sa aj na zakladaní Biologického pracoviska UK v Turčianskej Štiavničke (dnes Botanická záhrada UK v Blatnici).
V rokoch 1954-1956 zastával Májovský funkciu študijného prodekana Prírodovedeckej fakulty UK, neskôr bol prodekanom pre výskum a prorektorom UK pre výstavbu. V roku 1969, pri príležitosti 500. výročia založenia školy Academia Istropolitana, mu odovzdal československý prezident Ludvík Svoboda vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu.
Bol zaslúžilým a čestným členom Slovenskej botanickej spoločnosti, na pôde ktorej mu v roku 1988 udelili Holubyho pamätnú medailu. Ako spomína Terézia Schwarzová, odmietol prevziať medailu za zásluhy udelenú dekanom fakulty a v období normalizácie už žiadne ocenenie nedostal. Napokon sa tak stalo až v roku 2010 pri príležitosti 70. výročia vzniku Prírodovedeckej fakulty UK.
Aj po ukončení pedagogickej činnosti v roku 1985 bol Jozef Májovský vedecky aktívny. Rozvíjal karyotaxonomický výskum (určovanie rastlinných druhov podľa buniek a ich jadier). Jeho bibliografia zahŕňa viac ako sto publikovaných prác.
V čase, keď na knižnom trhu chýbala populárno-vedecká literatúra, vytvoril spolu s akademickým maliarom Jindřichom Krejčom publikáciu Obrázková kvetena Slovenska, a tiež ilustrovaný prehľad stredoeurópskej flóry Blumen unserer Heimat. K ich ďalším spoločným dielam patria Rastliny vôd, močiarov a lúk, Rastliny lesov I. a II., a tiež Rastliny pieskov a strání. Spoločným dielom s Augustínom Murínom a ďalšími spolupracovníkmi je Karyotaxonomický prehľad flóry Slovenska.
Botanik, docent Jozef Májovský zomrel 16. apríla 2012. Na jeho počesť sú pomenované dva druhy slovenskej flóry: Kostrava Májovského (Festuca majovskyi) a Žerušnica Májovského (Cardamine majovskyi).
www.ZIVOTPO.sk
