Jozef Májovský sa narodil 10. júna 1920 v Prešove. V roku 1939 začal
študovať na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity (dnes Univerzita
Komenského, UK) v Bratislave, kde sa v tom čase prednášali aj
prírodovedné disciplíny. Až v roku 1940 vznikla samostatná
Prírodovedecká fakulta. Veľkú oporu a inšpiráciu našiel Májovský ako
študent vo svojom pedagógovi Františkovi Nábělkovi, ktorý bol zároveň
prvým riaditeľom bratislavskej Botanickej záhrady.
Po ukončení štúdia v roku 1944 bol Májovský krátky čas učiteľom na 1.
štátnom gymnáziu v Bratislave. Vzápätí spoločne s profesorom Nábělkom
začal pôsobiť v Botanickom ústave, neskôr na Katedre botaniky. V roku
1948 získal titul doktora prírodných vied.
V roku 1950, keď bol profesor Nábělek nútený odísť z politických dôvodov
na predčasný dôchodok, Májovského dočasne poverili vedením Katedry
botaniky. V rokoch 1951 až 1956 viedol katedru aj Botanickú záhradu
ďalší významný slovenský botanik Ján Martin Novacký. Po jeho náhlej
smrti prevzal Jozef Májovský obe funkcie, zároveň ho vymenovali za
docenta. Katedre botaniky a Prírodovedeckej fakulte Univerzity
Komenského ostal verný po celý svoj život.
Jozef Májovský zavádzal do učebného plánu nové predmety a často pozýval
na katedru externých prednášateľov. Zúčastňoval sa tiež na terénnych
prácach. Až do neskorých nočných hodín zakladal rastliny do herbára. "Najradšej
to robil sám, pričom rastliny študoval a pohládzal, bolo vidieť, ako
ich mal rád. Zriedkavo prijal pri tom pomoc. Pri tom nás, svojich žiakov
zasväcoval do tajov botaniky. Boli to pekné družné večery s rozhovormi,
pri ktorých nás veľa naučil," spomína na Jozefa Májovského jedna z jeho žiačok Terézia Schwarzová.
V roku 1957 sa Botanická záhrada v Bratislave stala členom
Medzinárodného združenia botanických záhrad v Paríži. Otvorila sa tak
spolupráca s ďalšími krajinami, takisto bola v tomto čase prijatá
rezolúcia, podľa ktorej mali botanické záhrady slúžiť ako
vedecko-výskumné pracoviská príslušných fakúlt. Na čele Botanickej
záhrady stál Jozef Májovský do roku 1961. Podieľal sa aj na zakladaní
Biologického pracoviska UK v Turčianskej Štiavničke (dnes Botanická
záhrada UK v Blatnici).
V rokoch 1954-1956 zastával Májovský funkciu študijného prodekana
Prírodovedeckej fakulty UK, neskôr bol prodekanom pre výskum a
prorektorom UK pre výstavbu. V roku 1969, pri príležitosti 500. výročia
založenia školy Academia Istropolitana, mu odovzdal československý
prezident Ludvík Svoboda vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu.
Bol zaslúžilým a čestným členom Slovenskej botanickej spoločnosti, na
pôde ktorej mu v roku 1988 udelili Holubyho pamätnú medailu. Ako spomína
Terézia Schwarzová, odmietol prevziať medailu za zásluhy udelenú
dekanom fakulty a v období normalizácie už žiadne ocenenie nedostal.
Napokon sa tak stalo až v roku 2010 pri príležitosti 70. výročia vzniku
Prírodovedeckej fakulty UK.
Aj po ukončení pedagogickej činnosti v roku 1985 bol Jozef Májovský
vedecky aktívny. Rozvíjal karyotaxonomický výskum (určovanie rastlinných
druhov podľa buniek a ich jadier). Jeho bibliografia zahŕňa viac ako
sto publikovaných prác.
V čase, keď na knižnom trhu chýbala populárno-vedecká literatúra,
vytvoril spolu s akademickým maliarom Jindřichom Krejčom publikáciu
Obrázková kvetena Slovenska, a tiež ilustrovaný prehľad stredoeurópskej
flóry Blumen unserer Heimat. K ich ďalším spoločným dielam patria
Rastliny vôd, močiarov a lúk, Rastliny lesov I. a II., a tiež Rastliny
pieskov a strání. Spoločným dielom s Augustínom Murínom a ďalšími
spolupracovníkmi je Karyotaxonomický prehľad flóry Slovenska.
Botanik, docent Jozef Májovský zomrel 16. apríla 2012. Na jeho počesť sú
pomenované dva druhy slovenskej flóry: Kostrava Májovského (Festuca
majovskyi) a Žerušnica Májovského (Cardamine majovskyi).